loveena
aurora
Par slov o kokrikoch
Na internete nájdete veľmi veľa informácií o kokríkoch, ako ich chovať, čím ich krmiť, ako sa o ne starať a tak. Teraz pár slov z praxe na porovnanie, samozrejme, z najvlastnejšej skúsenosti. O vzhľade nebudem písať, veď sa pozriem a viem: aha, kámoš tej istej rasy!
Vraj sme (podľa Wikipédie a iných múdrych zdrojov) poľovným plemenom. Nuž, nie každý kokeršpaniel má to šťastie, že sa o neho stará poľovník s nejakou halapartňou. Tie moje dve ju tiež nemajú. Celkom rady si však hovoria: "Zase ten poľovnícky pud... a zase bordel v ušiach" Táto veta ma sprevádza denne počas prechádzok a stopovania. 
Nemyslím si, že koker potrebuje vysvetlenie čo je stopovanie, ale všetkých zablúdilých nekokrov - je to činnosť, pri ktorej máte ňufáčik pri zemi, vysávate ním všetky pachy a vône a do uší sa vám zamotávajú ďalšie voňavé steblá trávy či menej voňavé bodliaky.
Som vraj spoločenský, avšak nie na človeku závislý tvor a vraj skôr samostatný. Milujem spoločnosť, samozrejme tvrdo vyselektovanú (bez iných krásavíc psej rasy, šteniatok a iných potvor, ktoré by mi mohli ukradnúť čo len trochu lásky). Závislosť na človeku je vec, nad ktorou si lámem hlavu. Žila som nezávisle na človeku, ale nebolo to ono - zima, hlad, špina, no brrr. Ale prežila som. Samostatnosť, tak tú zvládam celkom dobre. Ak mi naložia jedlo na lyžičku, dokážem si ho celkom samostatne z nej zobrať. Ešte som vraj nekonfliktná, učenlivá a inteligentná. Keďže milujem spoločnosť, ktorú si sama vyselektujem, som nekonfliktná. Problém je len vtedy, ak sa do mojej grupy chce niekto votrieť. Slovo učenlivá mi je nesympatické. A inteligencia? Prejavuje sa najmä ďalšou typickou vlastnosťou kokríkov - tvrdohlavosťou!
Nuž toľko podľa Wikipédie. A viete, čo v nej chýba: kokrík je pes, ktorý Vás bude vrúcne ľúbiť. 