Pupu

ad

ad

Pupu bol náš skorý jarný zber 2009. Teda naše veľkonočné mláďatko, kocúrik, ktorý ma naháňal na ulici. Na začiatku vyzeral veľmi úboho, podvýživený, nachladený so silným zápalom očí. Tie dve dvojnohé ho pri večernom venčení schmatli do ruky, až mu zahrkotali kostičky, strčili do prepravky a bežali k vetovi. Potom sme tam chodili ešte častejšie, našťastie vždy len v úlohe doprovodu. Pupušikove očká sú dnes krásne a čisté, srsť jemná a už neprská pri našich veselých hrách. Ešte stále vyzerá ako slíž, aj keď spapá toho najviac z celej našej famílie. Je to stále bábo - najprv lieta ako blázon, naháňa muchy, tiene, mňa, mačacie sestry, ľudské sestry, hryzie, škriabe, útočí a zrazu sa hodí uprostred haly na dlažbu a spí ako - bábätko. A potom pozerá BebeTV :-) Zdá sa mi, že som párkrát vonku zahliadla jeho tata, na ktorého sa podobá. Z Pupika vyrastol pekný, veľký kocúr. Bohužiaľ, Pupik je už za dúhovým mostom a jeho strata bude pre nás navždy ťažká. Chýba nám :(